Včera skončilo pripomienkovanie protischránkového zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Jeho jadrom je zriadenie registra partnerov verejného sektora, kde sa každý podnikateľ – ak bude chcieť so štátom obchodovať – musieť vlastnícky „odhaliť“. Podal som k zákonu viaceré pripomienky, z nich 4 naozaj zásadné. Po ich zapracovaní by navrhovaný zákon (už tretí pokus Ficových vlád) mohol naozaj zamotať hlavu politikom a podnkateľom, ktorí chcú z anonymity vyciciavať verejné zdroje ako doteraz.
1. Pokrytie oblastí, kde sa najviac „schránkuje“. Zákon by mal pokryť všetky oblasti, kde sú najväčšie problémy. V tejto chvíli pod návrh zákona nespadajú verejní funkcionári pri podiele do 25%, čo umožňuje legálne schránky politikov pri menšinovom podieli a čo dokonca zakazoval ešte aj neúčinný prvý Ficov zákon. V zákone chýbajú poskytovatelia zdravotníckej starostlivosti a tí, čo odkupujú majetok či robia veľké kontrakty so štátnymi podnikmi, aj keď práve tu boli v minulosti najväčšie problémy (viď napríklad mýto). Rovnako netreba zabudnúť ani na veriteľov pri konkurzoch, kde práve pri kauze Váhostav schránkové firmy.
2. Skutočná, nielen formálna kontrola vlastníctva – pri návrhu aj pri podozrení z falšovania. Návrh zákona síce sľubuje drakonické pokuty za klamanie, ale keďže nijako podrobnejšie neupravuje kontrolu na vstupe ani na výstupe, pri súčasnom znení je minimálna šanca, že by bol niekto niekedy podľa neho pokutovaný. V pripomienkach preto žiadam podrobne upraviť aj to, aké kritériá majú advokáti používať pri kontrole skutočných majiteľov schránok a ako má vyzerať návrh, ktorý budú predkladať do registra. Tiež žiadam, aby pri podozreniach z falošných informácii správca musel a nie mohol konať a najmä, aby – ak to zostane súdom – bolo toto preverovanie pridelené náhodnému zákonnému sudcovi, nie podľa rozhodnutia predsedu súdu.
3. Vykonávanie zákona inštitúciou, ktorá má na to predpoklady. Žiadam, aby register vlastníctva navrhovaný zákonom nespravovali vyšší súdni úradníci okresného súdu v Žiline, ako to navrhuje ministerstvo spravodlivosti, ale niektorá z inštitúcií, ktorá na to má kapacitu aj zdroje – napríklad Národná banka Slovenska alebo Finančná správa.
4. Bez buzerácie nevinných. Podľa návrhu by museli aj živnostníci a jednoosobové s.r.o. platiť advokátom vysoké poplatky za podanie návrhu do registra. Navrhujem, aby v takom prípade mohli návrh na zápis podať tieto osoby sami za seba. Jednak je nízke riziko, že by za nimi boli schránky a jednak v prípade porušenia zákona je aj tak zrejmé, koho postihovať.