Quantcast
Channel: Miroslav Beblavý
Viewing all articles
Browse latest Browse all 57

Výstavba novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave

$
0
0

Včera som ministrovi zdravotníctva zaslal detailné pripomienky k materiálu „Koncepcia rozvoja Univerzitnej nemocnice Bratislava a návrh realizácie výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Bratislave“. Vyplýva z nich, že materiál treba prepracovať kvôli jeho nízkej kvalite.

Predkladaný materiál je podkladom pre rozhodnutie vlády o najzložitejšom verejnom investičnom projekte najbližších rokov. Nejde ani tak o odhadovanú sumu (viac ako 260 mil. Eur), ale o obrovskú komplexnosť problematiky, ktorá kombinuje zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a výskumu.

Materiál rieši zároveň niekoľko zásadných rozhodnutí:
- Medicínsky profil novej UNB
- Rozdelenie doterajšej UNB
- Výskumné a vzdelávacie aspekty zdravotníctva v Bratislave
- Lokalizáciu nových pracovísk UNB
- Časový harmonogram výstavby novej UNB
- Deľbu kompetencií a rizík medzi štát a súkromný sektor pri výstavbe novej UNB

Materiál má síce rozsah 66 strán, ale ako podklad pre dobré rozhodnutie v uvedených oblastiach je nedostatočný. Žiadam ho preto stiahnuť a prepracovať s ohľadom na nasledujúce pripomienky.

Súčasná UNB je najzadlženejšou slovenskou nemocnicou a jej dlh neustále narastá. Materiál opakovane zdôrazňuje zlý technický stav súčasných budov a zariadenia, ktorý je okrem morálneho zastarania do veľkej miery dôsledkom nedostatočnej údržby a investícií. Na žiadnom mieste však materiál nerieši ekonomiku novej UNB a na základe čoho by mala zrazu fungovať o toľko lepšie, aby už dlh netvorila. Odsúhlasiť za takých okolností uvedený materiál zo strany ministra financií pokladám za hazard s verejnými financiami.

Z pohľadu verejnej ekonómie je materiál neuspokojivý aj v jeho kľúčovom aspekte – deľbe kompetencií a rizík medzi štát a súkromný sektor pri riešení novej UNB. Materiál čerpá z práce poradcu najatého na pôvodný PPP projekt a vyhodnocuje nový model partnera na „manažment zdravotnej starostlivosti“ ako jednoznačne najvýhodnejší. K tomuto záveru dochádza na základe pomerne simplexných predpokladov, konkrétne úplne ignoruje:
- otázku deľby rizík medzi partnerov a zakomponovania rizík do analýzy výhodnosti
- to, že kontraktačný manažment tohto vzťahu bude ešte komplikovanejší ako pri PPP (potreba definovať zmluvné podmienky odmeňovania / bonusov, ich vyhodnotenia), čo pri kvalite kapacít MZ je obrovské riziko
- MZ bude de facto pôsobiť ako systémový integrátor viacerých účastníkov projektu (projektant, dodávateľ, partner manažmentu zdravotnej starostlivosti), na čo nemá kapacity ani schopnosti
- Absentuje analýza rizík a motivácií, ak partner má nemocnicu prevádzkovať, ale len niekoľko rokov (napríklad krátky horizont uvažovania partnera), ako aj možné riešenie tejto situácie (napríklad cez možnosť predĺžiť zmluvu v prípade uspokojivého pôsobenia, čo by mohlo byť motiváciou k dobrému výkonu).

Rovnako nie je jasné, čo bude môcť partner navrhnúť a vniesť tým do projektu vyššiu efektívnosť či kvalitu. Podľa dokumentu má partner navrhnúť medicínsky profil, ale tento dokument detailne prejudikuje profil (štruktúra pracovísk a počet lôžok), čo niekedy zachádza až do bizarnej úrovne detailov (napr. 1400 m2 na str. 25 na umiestnenie výskumných jednotiek). Materiál nehovorí nič o tom, kde bude partner môcť priniesť svoj know-how – očakávaný rozsah aj štruktúra zdravotnej starostlivosti sú zadefinované, materiál nič nehovorí o vklade partnera do architektonických rozhodnutí, obstarávania techniky, naberania ľudských zdrojov, prechodu existujúceho personálu a pod.

Rovnako neuspokojivá je argumentácia o novej štruktúre UNB. Konkrétnu podobu reorganizácie UNB (oddelenie Starého mesta a Antolskej od UNB a zatvorenie Kramárov) minister nikdy detailne neodôvodnil. Nie je vysvetlené:
- Prečo by Nemocnica Antolská nemala byť súčasťou UNB (podľa konceptu rozdelenia na str. 20 a 21 by mala logicky zostať súčasťou, keďže poskytuje ekvivalentnú starostlivosť ako tie súčasti, ktoré v UNB zostávajú)
- Ružinov a Rázsochy boli obe projektované za neskorého socializmu – napriek tomu pri jednom sa hovorí o morálnej / technologickej zastaranosti konceptu a potrebe nového začiatku (Rázsochy), ale pri druhom stačí rekonštrukcia (Ružinov)
- Predpokladá sa reprofilácia Nemocnice Staré mesto na geriatrickú nemocnicu, ale materiál nevysvetľuje, prečo je práve táto nemocnica to najlepšie miesto na túto reprofiláciu, keď jej technický stav je označovaný za absolútne neuspokojivý. Naopak Kramáre sa majú zavrieť, čo sa odôvodňuje zlým technickým stavom, chýba však argumentácia, že ten je horší ako pri Starom meste. Nerieši sa ani alternatíva uzatvorenia a odpredaja týchto nemocníc a výstavba novej geriatrickej nemocnice zo získaných prostriedkov (používam ako ilustratívny príklad).
- Materiál neobsahuje jasnú filozofiu vo vzťahu súťaž / kooperácia medzi štátnymi nemocnicami v rámci Bratislavy. Návrh napríklad rozdeľuje UNB, ale vo vede majú všetci spolupracovať (ale okrem obrázkov so šípkami nie je vôbec jasné prečo, ani ako by to malo fungovať ani prečo by to malo byť lepšie).

Zároveň materiál používa bizarný ekonomický model, kde pri posudzovaní nákladov a výbere lokality sa hodnota štátnych pozemkov sa započítava len vtedy, ak sa majú zaplatiť v hotovosti (napríklad 32,3 miliónov eur za Patrónku), čo je ekonomický nezmysel, osobitne pri porovnávaní viacerých variant. Táto chyba významne ovplyvňuje úvahy o lokalite, keďže je jedným z dvoch hlavných argumentov proti lokalizácii na Patrónke.

Spolu to vyvoláva záver, že viaceré úvahy sa tvorili tak, aby dosiahli niekým požadovaný výsledok, nie naopak.

Materiál vo všetkých variantách okrem jednej počíta s tým, že sa začne stavať až po ukončení funkčného obdobia tejto vlády (okrem varianty 1.1 Rázsochy). Vynútiteľnosť politickej zodpovednosti aj realizácia celej koncepcie je tým pádom výrazne ohrozená.

Materiál sa vôbec nevymedzuje k pripravovanému projektu súkromnej nemocnice v Boroch a nerieši, ako realizácia / nerealizácia tohto projektu ovplyvňuje rozhodnutie štátu. Štát nemôže byť rukojemníkom súkromného rozhodnutia, ale žiadny zodpovedný hospodár nemá o tak veľkej investícií uvažovať bez toho, aby zobral do úvahy aj projekty v rovnakej oblasti a zaujal k nim jasné stanovisko.

zdroj obrázku: teraz.sk, TASR


Viewing all articles
Browse latest Browse all 57