Koncom júla som upozornil na to, že na Slovensku platí už dnes zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého postupujú ľudia a firmy, ak im štát spôsobí škodu nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom. Podľa údajov za posledné štyri roky je výška vyplatených náhrad 2 016 488,74 €.
Za porušenie zákona o verejnom obstarávaní navyše ukladá štátnym inštitúciám pokuty Úrad pre verejné obstarávanie. Od roku 2011 uložil ministerstvám a ich podriadeným inštitúciám pokuty za 1 077 946,80 eur. Spolu s vyplatenými náhradami podľa zákona o zodpovednosti za škodu to predstavuje viac ako 3 milióny eur. Za týmito peniazmi stoja chyby konkrétnych politikov a úradníkov.
Napísal som preto interpelácie dvanástim ministrom a listy generálnemu prokurátorovi a riaditeľovi sociálnej poisťovne, aby ma informovali o tom, či si ich inštitúcia uplatnila nárok voči zamestnancom zodpovedným za škodu a pokuty, a ak nie, o uvedenie dôvodu.
Spolu sme sa pýtali na 141 prípadov. K 12. septembru 2016 sú štatistiky úspešnosti nasledovné:
| Škody sa vymohli úplne alebo čiastočne | 6 prípadov (4,26 % prípadov) |
| Škody sa nevymohli, nevymáhali alebo sa údajne vymáhať nedali | 109 prípadov (77,3 % prípadov) |
| Vymáhanie je v štádiu riešenia | 23 prípadov (16,31 % prípadov) |
| Z poskytnutých informácií si nemožno urobiť záver | 3 prípady (2,13 % prípadov) |
Z poskytnutých informácií vieme vyčísliť len prvú kategóriu (škody sa vymohli úplne alebo čiastočne). Úplne sa uhradila škoda 1 000 eur spôsobená ministerstvu obrany a 900 eur v rezorte životného prostredia. Zamestnanec ministerstva práce zodpovedný za uloženie pokuty ÚVOm vo výške 5 220 eur zaplatí 870 eur a bližšie nešpecifikovaný prokurátor uhradil náhradu škody 73,73 eur, čo predstavovalo jednu tretinu z polovice spôsobenej škody.
Ďalšie kategórie presne vyčísliť nevieme, pretože to z poskytnutých odpovedí nie je možné. Vieme však identifikovať, ako dopadla väčšina z prípadov, pri ktorých boli spôsobené škody vo výške 10 000 EUR a viac.
- Pokuta uložená ministerstvu životného prostredia ÚVOm v roku 2012 vo výške 654 500 EUR
Informácia ministra Solymosa: „Ministerstvo (…) si pravdepodobne nárok na náhradu škody neuplatnilo, nakoľko zamestnanci, ktorí vybavovali uvedenú vec a mohli byť zodpovednými za uloženie pokuty, už nie sú zamestnancami ministerstva a keďže ministerstvo nedisponuje ich osobnými spismi, nie je možné uvedenú skutočnosť relevantne zistiť.“
- Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom v rezorte pôdohospodárstva v rokoch 2003 až 2005 vo výške 197 235,78 €
Informácia ministerky Matečnej: „Vzhľadom na plynutie času a uplynutie premlčacích lehôt neprichádzalo do úvahy ani uplatnenie regresnej náhrady voči konkrétnym fyzickým osobám, ktoré mohli mať podiel na nesprávnom úradnom postupe a v jeho dôsledku spôsobenej škode; inak povedané, jednalo sa o nesprávny úradný postup z rokov 2003 až 2005, uplynuli premlčacie lehoty a prípadné uplatňovanie regresnej náhrady voči konkrétnym fyzickým osobám by bolo neefektívne vzhľadom na personálne zmeny a pravdepodobné vznesenie námietok premlčaní uplatňovaných regresných nárokov.“
- Pokuta uložená ministerstvu školstva ÚVOm v roku 2015 vo výške 100 000 EUR
Informácia ministra Plavčana: „(…) škodová komisia ako orgán poverený prerokúvaním návrhov v oblasti uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej ministerstvu jeho zamestnancami nerokovala o žiadnom návrhu na vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k Vami uvádzaným prípadom z oblasti verejného obstarávania.“
- Pokuta uložená Slovenskej správe ciest v roku 2011 vo výške 32 878,38 eur
Informácia bývalého ministra Brecelyho: „(…) nebolo zo strany bývalého vedenia Slovenskej správy ciest pristúpené k sankcionovaniu zamestnancov.“
- Pokuta uložená Záchrannej zdravotnej službe Bratislava ÚVOm v roku 2011 vo výške 15 000 EUR
Informácia od riaditeľa ZZS Bratislava Janáča: „Záchranná zdravotná služba Bratislava si neuplatnila nárok na náhradu škody voči osobám zodpovedným za pokutu (…) pri zákazke – Nákup a dodanie špeciálnych sanitných motorových vozidiel.“
- Pokuta uložená Štátnemu pedagogickému ústavu v roku 2012 vo výške 15 000 eur: žiadny návrh na náhradu škody nebol prerokúvaný
Informácia od ministra Plavčana: „Obdobne ani Štátny pedagogický ústav v zmysle svojich vnútorných predpisov neprerokúval návrh na náhradu škody vo vzťahu k Vami uvádzanému prípadu.“
- Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom v rezorte financií spred roka 2014 vo výške 12 381,22 eur
Informácia od ministra Kažimíra: „Finančné riaditeľstvo SR si na základe rozhodnutia vtedajšieho riaditeľa odboru právnych služieb neuplatnilo ani v jednom z uvedených prípadov voči zodpovedným zamestnancom – colníkom náhradu škody (…).“
- Pokuta uložená Národnej diaľničnej spoločnosti v roku 2013 vo výške 10 000,00 eur
Informácia od bývalého ministra Brecelyho: „(…) nezosobnenie pokuty (…).“
Rovnako zarážajúcou je informácia od ministra Kaliňáka k 18 prípadom, keď došlo k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby prokurátora alebo k zastaveniu trestného stíhania obvineného, pričom súdy za nezákonné rozhodnutie označili uznesenie o vznesení obvinenia, vydané policajtmi.
Podľa ministra konali policajti vždy v medziach trestného práva, a aj keď štátu spôsobili škody, nikto od nich nič nevymáhal. Minister vnútra svoje stanovisko odôvodňoval aj ustanovením zákona, podľa ktorého štát upustí od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby, ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku. Posúdenie toho, či išlo alebo nešlo o svojvôľu však dospel do extrému, keď sa náhrada škody nepožadovala vôbec.
Poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude zaujímať vyvodzovanie zodpovednosti za pokutu uloženú ÚVOm v roku 2015 vo výške 4 237,56 eur za nezvládnutú reklamnú kampaň „Nábor poistencov“. Poisťovňa síce zistila zodpovedných zamestnancov, no tým len odňala osobný príplatok, na ktorý beztak nemali nárok.
Celkovo na tom získala 2 892 eur. Svoj postup odôvodnila tým, že „súdne konania sú zaťažené aj ďalšími výdavkami zo strany VšZP a v neposlednom rade pri nich dochádza aj k strate času zamestnancov VšZP, ktorí sa tak nemôžu venovať primárne problematike verejného zdravotného poistenia.“ Zvyšných 1 300 eur, ktoré sa na základe rozhodnutia VšZP od zodpovedných nevymohli, tak zaplatili bežní poistenci.
Zároveň prinášame výber z ďalších najabsurdnejších výhovoriek, ktoré nám poskytli príslušní ministri či ďalší vysoko postavení úradníci:
1. Minister vnútra Kaliňák: „Vo veci uloženia pokuty ÚVOm (z roku 2012) sa z archívnych materiálov nepodarilo zistiť, či bola náhrada škody vzniknutej uhradením pokuty uplatnená voči konkrétnemu zamestnancovi.“
2. Bývalý minister dopravy Brecely: „Vzhľadom k tomu, že nedošlo k úmyselnému a ani k nedbalostnému porušeniu zákona o verejnom obstarávaní pri obstarávaní predmetnej zákazky zo strany jednotlivých zamestnancov Slovenskej správy ciest (SSC), nebolo zo strany bývalého vedenia SSC pristúpené k ich sankcionovaniu.“
3. Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR zastupovala v obstarávaní súkromná externá spoločnosť. Keď dostal úrad za porušenie zákona pokutu 3 750 EUR, v marci 2012 si voči externej spoločnosti uplatnil náhradu škody. Spoločnosť úradu odpísala, že k úhrade nepristúpi. Predseda úradu Mihok sa k tomu vyjadril nasledovne: „Ďalšie informácie som z dostupných dokumentov o predmetnej veci nezistil a z dôvodu, ako som už uviedol vyššie, že ide o obdobie, keď som nepôsobil vo funkcii predsedu úradu, nemám vedomosť o tom aký bol ďalší postup v tejto veci.“
4. Ministerka pôdohospodárstva Matečná: „(…) v súčasnosti nie je možné zodpovednosť vyvodiť, nakoľko so zodpovednými vedúcimi zamestnancami sme už ukončili štátnozamestnanecký pomer.“ Chýbajúci štátnozamestnanecký pomer pritom nevylučuje náhradu škody. Inými slovami, ak zamestnanec závažne poškodí majetok zamestnávateľa, ten s ním môže okamžite skončiť pomer a následne aj vymáhať spôsobenú škodu.
5. Minister školstva Plavčan: „(…) škodová komisia ako orgán poverený prerokúvaním návrhov v oblasti uplatňovania práva na náhradu škody spôsobenej ministerstvu jeho zamestnancami nerokovala o žiadnom návrhu na vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k Vami uvádzaným prípadom z oblasti verejného obstarávania. Obdobne ani Štátny pedagogický ústav v zmysle svojich vnútorných predpisov neprerokúval návrh na náhradu škody vo vzťahu k Vami uvádzanému prípadu. V prípade, ak vedúci zamestnanec príslušného útvaru dospeje k záveru, že nie je možné preukázať, že škodu spôsobila konkrétna osoba, škodové konanie sa nezačne. (…) Na záver Vás ubezpečujem, že ministerstvo postupuje aj v tejto oblasti plne v súlade s platnými právnymi predpismi s cieľom náležitej ochrany majetku štátu.“
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Vážny: „Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a z dôvodu, že nebolo možné určiť konkrétneho zodpovedného zamestnanca za vznik škody, taktiež nebolo možné preukázať zavinenie zamestnanca, ktorý postupoval v súlade s právnym názorom Sociálnej poisťovne, ktorý v čase vydania rozhodnutia oficiálne zastávala Sociálna poisťovňa a preto nemôže zodpovedať za škodu, ktorá vznikla v dôsledku takéhoto rozhodnutia Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa neuplatnila nárok na náhradu škody voči zamestnancom v predmetných prípadoch.“
7. Minister financií Kažimír: „Finančné riaditeľstvo SR si na základe rozhodnutia vtedajšieho riaditeľa odboru právnych služieb neuplatnilo ani v jednom z uvedených prípadov voči zodpovedným zamestnancom – colníkom náhradu škody a veci boli založené ad acta.“ Význam slov ad acta je príznačný. Znamená „k spisom“, používa sa vo význame „odložiť do archívu“, „považovať za vybavené“, „uzatvorené vyšetrovanie“. V prenesenom význame označuje aj záležitosť ponechanú bez pozornosti a dostatočného vyšetrenia.[1]
Naše zistenia nasvedčujú tomu, že súčasný systém vyvodzovania zodpovednosti za škody spôsobené politikmi a úradníkmi je nefunkčný. Keďže premlčacia doba na regresnú náhradu voči zodpovedným osobám je v zásade len jeden rok, možnosti na nápravu doterajších prípadov sú obmedzené.
Každý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky však môže navrhovať systémové riešenie v podobe zmeny zákonov. To sme spoločne s kolegyňami Katarínou Macháčkovou a Simonou Petrík aj urobili. Na aktuálnej schôdzi preto parlament prerokuje náš návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zavádzajúci reálnu hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov.
Po jeho prijatí by mali úradníci rovnaký štandard hmotnej zodpovednosti, ako je tomu dnes podľa Obchodného zákonníka. Za štát by z úradnej povinnosti konal generálny prokurátor, ktorý by svoju právomoc musel využiť tiež vtedy, keď by ho o to požiadala pätina poslancov parlamentu. Tento počet dnes stačí na posúdenie ústavnosti zákona a nevidíme dôvod, prečo by nemal stačiť aj na posúdenie, či sa neplytvá verejnými zdrojmi.
Návrhom plníme záväzok, ktorý sme dali občanom pred voľbami, pričom k nemu sa zaviazali nielen všetci poslanci niekdajšej Siete, ale aj strany Most-Híd a SNS. To sa napokon sčasti pretavilo aj do programového vyhlásenia vlády, hoci bez určenia konkrétneho termínu: „(…) vláda určí štandard osobnej hmotnej zodpovednosti, nie na nižší, ako je štandard odbornej starostlivosti podľa Obchodného zákonníka, určí kategórie osôb, ktoré budú takýmto štandardom viazané, zákonnou úpravou zabezpečí, aby tento štandard bol povinnou súčasťou aktov upravujúcich výkon činností týchto osôb pri správe majetku štátu a vytvorí procesné pravidlá umožňujúce efektívnu súdnu ochranu nárokov štátu voči osobám, ktoré takýto štandard nedodržia.“
Na aktuálnej schôdzi parlamentu by k prerokovaniu našej novely malo dôjsť v najbližších dňoch. Je v záujme občanov Slovenskej republiky, aby sa súčasný nefunkčný systém nahradil. Nemôžeme byť predsa len nemými svedkami premlčaných škôd v desiatkach tisícov eur.
[1] https://sk.wikipedia.org/wiki/Ad_acta